Metóda a klasifikácia motorickej účinnosti
Existuje niekoľko metód na určenie účinnosti trojfázových asynchrónnych motorov, ktoré možno zhruba rozdeliť do troch kategórií: prvý typ metódy priameho merania, druhý typ metódy nepriameho merania (tiež známy ako metóda analýzy strát) a tretí typ je po jednoduchom teste. Opätovne použite metódu teoretického výpočtu. Dnes Xiaobian uskutočňuje stručnú analýzu rôznych testovacích metód zameraných na test A.
Charakteristika a použiteľnosť rôznych skúšobných metód
Prvý typ metódy je intuitívny, jednoduchý a relatívne presný, ale neprispieva k špecifickej analýze výkonu motora a cieleného zlepšenia; druhý typ metódy má veľa testovacích položiek, časovo náročné a namáhavé a ďalšie výpočty. Celková presnosť nie je taká dobrá ako prvá, ale môže ukázať špecifické podmienky, ktoré určujú hlavné zložky účinnosti motora, aby sa uľahčila cielená analýza problémov v návrhu, výrobe a výrobe motorov a zlepšila sa výkon motora prostredníctvom zlepšenia. Požiadavky alebo ďalšie zlepšenia; tretím typom je metóda použitá vtedy, keď je testovacie zariadenie nedostatočné a presnosť je najhoršia. Limity účinnosti špecifikované v technických podmienkach najaktuálnejších motorov vyžadujú stanovenie účinnosti použitím druhého typu metódy (analýza strát).
Klasifikácia testovacích metód
GB / T1032 odkazuje na príslušné normy IEC a NEMA a ďalej klasifikuje metódu na určenie účinnosti trojfázového asynchrónneho motora a používa kódový názov.
Metóda A - metóda vstup-výstup. Zvyčajne platí len pre motory s menovitým výkonom ≤ lkW alebo indexom účinnosti ≤ 80%.
Metóda B - metóda analýzy straty vstupnej a výstupnej straty. Požiadavky na vysokú presnosť meracích prístrojov (vo všeobecnosti sa vyžaduje, aby boli najmenej 0,2)
Metóda C - nepriama metóda straty (spätná väzba) meraná strašidelná strata
Metóda E - metóda analýzy strát a meraná strata stratia
Metóda E1 - metóda analýzy strát odporúča stratenú stratu
F metóda - metóda ekvivalentného obvodu a meraná strata stratia
Metóda F1 - metóda ekvivalentného obvodu a odporúčaná strašidelná strata
Metóda G - redukcia metódy zaťaženia napätia a meraná strata stratia
Metóda G1 - metóda zníženia napätia a odporúčaná stratená strata
Metóda H - metóda výpočtu kruhového grafu
Spôsob merania účinnosti - priame meranie účinnosti
Metóda A sa nazýva metóda "priameho merania účinnosti" a často sa označuje ako "metóda vstup-výstup". Keďže test môže priamo získať dve údaje o účinnosti vstupného signálu - vstupný výkon P1 a výstupný mechanický výkon P2. Pomenovaný po.
● Požiadavky na skúšobné zariadenie
Kľúčom k tejto metóde je mať dynamometer, ktorý môže priamo merať mechanický výkon (alebo krútiaci moment) výstupu motora. Výkon použitého dynamometra (alebo menovitý krútiaci moment snímača krútiaceho momentu) nesmie presiahnuť dvojnásobok menovitého výkonu (alebo krútiaceho momentu) skúšaného motora pri rovnakej rýchlosti ako skúšaný motor.
Pri použití kalibrovaného jednosmerného motora by sa kalibrácia použitého jednosmerného motora mala vykonávať v stave generátora. Počas testu by riadenie a budiaci prúd DC motora mali byť rovnaké ako pri kalibrácii. Budúci prúd by mal počas skúšky zostať konštantný.
● Opis testovacej metódy
Po zadaní špecifikovaného zaťaženia na skúšaný motor a zvýšenie teploty na stabilný alebo špecifikovaný čas (ak sa použije druhá metóda, rozdiel medzi teplotou dosiahnutou vinutie skúšaného motora a teplotou dosiahnutou aktuálnou teplotou nárast nesmie presiahnuť 5 K), nastavovacie zaťaženie sa mení v rozmedzí 1,5 až 0,25 násobku menovitého výkonu a merajú sa dve krivky prevádzkových charakteristík pri znížení zaťaženia a stúpania. Každá krivka sa meria najmenej so 6 údajmi. Každé čítanie zahŕňa: trojfázové sieťové napätie (treba udržiavať), trojfázový prúd I1 (A), vstupný výkon P1 (W), otáčky n (r / min)), výstupný krútiaci moment T (N • m) a výstupný výkon P2 (W) by sa mal zaznamenať, ak existujú podmienky. Nakoniec sa vypne napájanie a meria sa v predpísanom čase (špecifikovaný v norme) odpor DC R1 (Ω) vinutia statora. V opačnom prípade by sa korekcia vonkajšieho odporu mala vykonať podľa príslušných ustanovení tepelného odporu po tepelnej skúške. Ak to podmienky dovoľujú, je výhodné použiť živé meranie (metóda superpozície) alebo teplotný senzor, ako je termočlánok alebo medený (platinový) tepelný odpor uložený vo vinutí na získanie teploty alebo odolnosti vinutia statora v každom bode. Teplota okolia θ (° C) by sa mala zaznamenať aj počas skúšky.
